Že vraj na Nový rok o slepačí krok a na Tri krále o krok dále. Zatiaľ nevydalo. O pol siedmej ráno sliepňam cez okno a čo nevidím: nič. Tma ako v rohu. Metelica zvádza zúrivý boj o náš chotár a: vyhráva. Perina ma láka, aby sme sa ešte aspoň na hodinku objali, ale odolám. Dobre som spravila. pokračovanie článku
A myslím to vážne. Stačilo. Vyrábať si virtuálnych priateľov i nepriateľov, načo je to dobré? Budiť sa v noci zo sna a rozmýšľať, či sa fakt mám dať vyšetriť u psychiatra, ako mi to večer v diskusii vrelo odporúčal jeden známy nick. Teda nick nie je môj známy, on je iba známy nick, ktorý možno vôbec neexistuje. Teda existuje, ale ktohovie, kto to je. Vráťme sa k meritu, lebo som sa akosi zamotala. Napokon zabudnem, čo som to vlastne chcela povedať. Aha. pokračovanie článku
Ani neviem, či je ešte nejaký podobný čas v roku. Keď sa drsní chlapi menia na láskavých ockov, keď sa dospelí bez ohľadu na vek, menia na hravé deti. Veď komu z dospelých by inokedy cez rok napadlo zdobiť stromček, okná, dvere... Mali by ho za blázna. pokračovanie článku
Dnes poslanci Národnej rady SR prelomili prezidentovo veto a definitívne schválili novelu zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prezident nenamietal zmrazenie platov, ktoré tvorí základ novely. Namietal takú, naoko banalitu, ktorá sa do zákona (nenápadne) dostala, a ktorá mala zrejme ostať nepovšimnutá. V prezidentskej kancelárii však túto, naoko banalitu, postrehli. O čo ide? pokračovanie článku
Kníhkupectvá bývajú v priebehu roka zväčša poloprázdne, ba až prázdne. Zákazníci sa tmolia po jednom, dvoch, berú do rúk knihu za knihou, po chvíli ich vkladajú naspäť a vychádzajú von. Občas sa stane, že si aj niekto niečo kúpi. Vtedy zvonček na dverách kníhkupectva cinkne radostnejšie, rozveselí sa. No pred Vianocami je v predajni rušno. Ľudia vchádzajú a vychádzajú nepretržite, je tu premávka ako na diaľnici. pokračovanie článku
Nebude to o mne. S tou, o ktorej píšem, nás spája zrejme iba meno. Delí nás more kilometrov, rokov, ale najmä kíl. Navyše, ona o mne ani netuší. Pokým ja som v pätnástich vyhrala Puškinov pamätník s básňu Ja pamjatnik sebe vozdvig nerukotvornyj, ona dosiahla oveľa vyššie, ba priam najvyššie, ako sa len vo svete modelingu dá. pokračovanie článku
To, že je v zdravotníctve neporiadok, je smutný fakt. Nebudem zachádzať do ostatných rezortov, lebo by to nemalo konca a teda ani zmysel. Dramatické udalosti ostatných dní mi bohato vystačia. Netrúfam si spraviť analýzu, ukázať prstom na vinníka, či ponúknuť riešenie. Mnohému z toho, čo deklarovali odborári, som rozumela, mnohému nie. Podobne to bolo s vyjadrením ministra zdravotníctva, či pani premiérky. Hektická doba, hektické výroky, a to všetko pod neuveriteľným tlakom, aby nedošlo k zbytočnému poškodeniu zdravia, či úmrtiu z dôvodu neposkytnutia pomoci pokračovanie článku
Pravdupovediac, donedávna som si vôbec nevšímala, aké máte uši. Viac ako vzhľad človeka ma zaujíma to, čo človek hovorí. To ma naučil jeden múdry a skromný človek, kňaz. Najprv počúvajte, čo hovorí, až potom, kto hovorí, tak nám to vravel. Odvážne a nasledovaniahodné. Núti to človeka nebyť v stáde, skôr naopak, ísť proti prúdu, nedať na prvý dojem, rozmýšľať v súvislostiach. pokračovanie článku
Celé sa to začalo tak neuveriteľne prozaicky. Nakladali sme s manželom cviklu a chren. Naložiť cviklu je malina, horšie je to s chrenom. Nepreženiem, ak poviem, že pri nesprávnom nádychu je človek ohrozený na živote. Hotová biologická zbraň. Ako sme sa tak v onen večer týrali pri nakladaní chrenu, pustili sme si k tomu rádio. Nikdy, ale fakt nikdy, nepočúvame rádio Regina. Až vtedy večer ho manžel naladil. Práve prebiehal rozhovor s pánom Zmožkom. Úžasný rozhovor, podotýkam. pokračovanie článku
A potom? Skončila mi prax. Väčšinu praktikantiek a špeciálne praktikantov sme mali na strednej rady či radi. No praktikantky sme mali radi a špeciálne praktikantov sme mali špeciálne rady. Nech je medzi nami jasno: teraz som si prax vyskúšala spoza katedry. pokračovanie článku
Pilulka, ktorá má predchádzať problémom s nežiaducim otehotnením. Elegantné riešenie na sexuálny život bez stresu. Využívajú ju zásadne ženy, bez ohľadu na vek, sociálne postavenie, či vierovyznanie. Veď ktorý muž by sa rozhodol užívať podobné tabletky? Je dostupná asi ako acylpyrín. Kto si dovolí o nej zapochybovať, a teraz nemyslím morálne hľadisko ale zdravotné, je zaostalý a nevzdelaný. Lebo to len tie prvé antikoncepčné tabletky boli nebezpečné, teraz moderná veda postúpila a antikoncepcia je neškodná. Moderné matky ju dávajú predpisovať svojim mladučkým dcéram, aby mali krásnu pleť bez akné a aby im náhodou neotehotneli v pätnástich, či sedemnástich rokoch. pokračovanie článku
Eurorgis Nenažradikos sa narodil rodičom, ako neviemktoré dieťa v poradí. Bolo to dieťa rúče, ešte v plienkach sa malo k životu ako dáky Valibuk. Ej či sa mu len rodičia tešili. Papal a papal. A čím viac toho zošrotoval, tým viac si jeho pahltné brucho pýtalo. Otcovi sa nepozdávalo, že kým ostatní zjedia na obed jedno baranie stehno, Eurdžovi, ako mu doma familiárne vraveli, nestačili ani tri. A to ešte nevedel, že matka sa zriekla svojho prídelu, len aby bolo dieťa spokojné. pokračovanie článku
Časť tohtoročnej dovolenky sme strávili, čo by kameňom dohodil, v Nízkych Tatrách. Poviem vám, sú nádherné. Zvládli sme hrebeňovku na Chopok, kde sme si takmer potykali s kamzíkmi. Oni suverénni a my s bázňou, takmer po špičkách, sme prechádzali okolo nich. Hltali sme krásu dolín, kosodreviny, čučoriedok... Neviem, či to patrí k Tatrám, ale pokorila som aj bobovú dráhu, tesne v závese za manželom a bez kvílenia. Jeden deň sme si vyhradili na jaskyne. pokračovanie článku
Mám rada slovenčinu. Jej mäkkosť, ľubozvučnosť, slová sťaby maľované štetcom. Mám rada, keď sa dodržiavajú mäkčene a ä. Viacerí majú zo mňa každú tretiu nedeľu zábavu. Vtedy totiž čítam v kostole prvé čítanie. A čítam ho predpisovo: „ ľudia a nie ludia, veľký a nie velký, svätý a nie svetý..." Mladí redaktori najmä (a nie najme) tí z komerčných televízií by mohli prísť ku mne na školenie. Mám rada slovenčinu, no nie všetky slová mi rovnako hladia uši. Napríklad také hladenie bielizne. Dosiaľ som vždy v ruke držala žehličku a ňou som žehlila. Podotýkam, že to bola moja obľúbená činnosť. Pokým sa čosi nestalo a ja som prestala žehliť nadobro. pokračovanie článku
To by platilo, keby bola normálna teplota a boli sme doma iba my s manželom Ale, čuduj sa svete, zišli sme sa doma všetci. A navyše tá páľava. Pokým som vyvesila prvú bielizeň a dala prať ďalšiu, teplomer sa div nezbesnel. Potiaľ by to bolo v poriadku, ibaže nás ešte čakala Roveň, kde sme síce včera vybrali 12 vriec zemiakov, ale dnes nás čakala prekopávka. pokračovanie článku
Verím, mami, že keď si tento nadpis článku prečítate, okamžite budete vedieť, o čo ide. Je to už tak dávno, keď som vám tým pílila uši. Pamätáte? akdesuS ajom álim, ut as ťitebelk áden. Pre tých, čo tiež čítajú a nerozumejú, preložím. pokračovanie článku
Blog je úžasný fenomén. Nielen kvôli samotnému písaniu. To by som dala až na druhé miesto. Na prvé miesto dávam vzťahy. Verím, že väčšina z nás ich na blogovisku získala. Aj ja ich mám zopár. Poniektoré vyšumeli z tých najrôznejších dôvodov, najčastejšie preto, že s niektorými ľuďmi sme si už asi povedali všetko a ďalej nebolo o čom. Ale pár, pár nádherných vzťahov pretrváva. Jedným z nich je aj kňaz, misionár, ktorý pôsobí v zahraničí, v jednej európskej krajine. pokračovanie článku
Na našu ulicu by pokojne mohli osadiť tabuľu: Úsek častých dopravných nehôd opitých vodičov. Nie, nepreháňam. Povyše i poniže nás, ba i na náprotivnej strane, už mali rozbité ploty všetci susedia. Poniektorí aj opakovane. Susedom oproti dokonca zaparkovala pred pár rokmi dodávka v izbe. Nebol pre ňu problém rozbiť betónový múrik predzáhradky a múr domu. Pokiaľ mi pamäť siaha, všetky dopravné nehody mali spoločného menovateľa: alkohol a vysoká rýchlosť. Včera mala to „šťastie" naša záhradka. Bolo ráno, čosi pred piatou, keď nás postavil do pozoru náraz. pokračovanie článku
Zopár geniálnych nápadov som už mala. Od legislatívnych po úplne prozaické. Darmo, som šikovná, nech som akokoľvek skromná, na svoju šikovnosť môžem byť právom hrdá. Teraz sa mi teoreticky podarilo vyriešiť jeden veľký problém, s ktorým sa neúspešne boria všetky ponovembrové vlády. Veď uznajte, odstrániť nezamestnanosť, možno aj celosvetovú, to je prinajmenšom na Nobelovu cenu za ekonómiu. Ako na to? Je to jednoduché, asi ako zväčša geniálne nápady bývajú. pokračovanie článku
Len treba byť dostatočne rýchly. Nemusí to byť práve rýchlosť svetla, ktorou sa má speňažiť realizácia ponikateľkého zámeru. A keď náhodou nestačí rýchlosť, stačí všetko zaonačiť tak, aby to zdanie rýchlosti aspoň vzbudilo. Lebo papier znesie všetko. Našťastie, nič neplatí na sto percent. Bol by zniesol, keby... pokračovanie článku
V našej dedine práve prebieha výmena stĺpov elektrického vedenia. Drevení starčekovia dosluhujú. Povedľa nich osádzajú chlapi v prilbách a oranžových vestách masívne betónové monštrá. Sú vysokánske, sivé, okrúhle... studené. Akoby ich jedna mater mala. pokračovanie článku
Zvesť o hore Zvir už dávno prekročila hranice regiónu, či Slovenska. Dá sa povedať, že tu možno stretnúť ľudí z celého sveta. My, ktorí to máme takpovediac za humnom, sem zájdeme častejšie. Skôr vo všedné dni, keď je tu menej ľudí a elektrizujúce ticho, najradšej v sobotu. Naobedujeme sa a ideme, lebo o druhej popoludní začína svätá liturgia. Ak chceme stihnúť ruženec, či spoveď, treba vyštartovať o čosi skôr. Na Zvire sú dvaja kňazi, okrem o. Vasiľa Kindju, je tu aj kňaz s originálnym priezviskom, o. Marcel Pisio. Keď sme tam boli naposledy, prisľúbil, že mi odpovie na pár otázok. pokračovanie článku
Stála som v rade na pošte. Nad priehradkou visel oznam: Vážení klienti, dodržiavajte diskrétny odstup. Písmená boli veľké, nedalo sa ich nevšimnúť. Neviem, koľko to presne znamená, keď sa povie diskrétny odstup. Keďže som stála až pri vchodových dverách, mala som dojem, že diskrétny odstup dodržiavam. To, že medzi okienkom a dverami boli sotva tri metre, som nijako nemohla ovplyvniť. A za dverami by som oznam nevidela, takže tam by som nič dodržiavať nemusela. To len na odľahčenie. Pointa je o dosť tvrdšia. pokračovanie článku
Sú také hluché dni v živote, keď človek príde na to, že ho nemá nikto rád. Teraz nemyslím manžela, deti, súrodencov... Tam sa to predpokladá akosi automaticky, bez rozmýšľania, že sa máme radi. Takto voľajako som sa v ostatné dni ľutovala, lebo všetko mi už šlo hore krkom. Darmo som si vravela, že trepem hlúposti, ale asi to poznáte, keď sa vás zmocní depka, logika ani argumenty nepomôžu. pokračovanie článku
Býva pár domov poniže. Je súčasťou našej ulice. Nech by som šla popred nich aj desaťkrát za deň, zakaždým sa spýta: "Dže zeš byla?" „Dže idžes?" „Idžes do skľepu?" Lebo raz darmo, v našej dedine je práve toto pozdrav. Dobré ráno, či dobrý deň znie cudzo a najmä starší nemajú zmysel pre také novoty. Predovšetkým však ujko Tomek, lebo tak ho tu všetci volajú. Ešte som z jeho úst nepočula klasický pozdrav. pokračovanie článku
ak je pravda, že ste predsedov súdov odvolali na základe troch kritérií: výkonnosti súdu, dodržiavania zásady náhodného prideľovania spisu a dôveryhodnosti predsedu súdu, tak vám držím všetky palce a gratulujem k odvahe, ktorú ste preukázali. Už dlhšie sledujem vašu prácu, zámery, výroky... a poviem vám, páčite sa mi. Bez ohľadu na politické tričko. pokračovanie článku
neviem prečo, ale tvoj život je s mojím akosi prepletený bez toho, aby som to chcela. Na úvod ti musím povedať, že si obyčajná nula. Sprvoti som chcela napísať čosi oveľa sprostejšie, žoviálne a vulgárne, ale to vieš, je na blogu taký nick, môj anjel strážny, ktorý dbá na to, aby som sa nenechala zatiahnuť do tvojich špinavých praktík a vyjadrovala sa patrične. Lebo viem, že ti ide len o jedno. Rozdúchať oheň, pomädliť si ruky -veď si boží bojovník- a potom skormútene pohliadnuť hore, čakajúc požehnanie. Ver mi, žiadne požehnanie nepríde. pokračovanie článku
Čo nebýva až tak často. Štve ma, že som často uhundraná, ududraná. Zariekam sa, že o politiku nezavadím, no stále sa pošmyknem a moje endorfíny nevzkriesi ani tabuľka čokolády. Avšak dnes, dnes to bolo o inom a ja sa škerím ako mesiačik na hnoji. (Takýto výraz sa u nás používa pre bezbrehú radosť). pokračovanie článku
Nemyslím si o sebe, že som extra borec na politiku. Sú na blogu iné kalibre, ktoré ma v tomto strčia do vrecka. Lenže, ak už niečo kole oči, tak vtedy to zbadám aj ja a som zdesená. Pani premiérka, je čas dupnúť. pokračovanie článku
S niekým sa človek zoznámi okamžite, s iným to trvá dlhšie. Toto zoznamovanie trvalo dlhšie. Pomaly, po milimetroch, som sa k nemu približovala. On ma medzi ostatnými zaregistrovať nemohol, zato ja som ho vnímala celkom zreteľne. Pokojný, vyrovnaný, s odzbrojujúcim úsmevom a jemným humorom. Vasiľ Kindja - rektor chrámu a kaplnky Nepoškvrneného počatia na hore Zvir. Po jednej sobote, 26. marca, sa to tak krásne vyvŕbilo, že nás s mojou blogokamarátkou pozval na čaj. Okruštek makovníka, natretý maslom a lekvárom, hrnček teplého čaju. Aké jednoduché a ako dobre nám to padlo. Lahôdka, skúste. Slovo dalo slovo a rozhovor bol na svete. pokračovanie článku
Poznávacie zájazdy pre seniorov, spojené s darčekmi a obedom zadarmo. Kto by už podobným návnadám veril. Letáky podobného druhu končia vo väčšine domácností v koši. Škoda, že nie vo všetkých. Občas ráno pri ceste do práce vidím na zastávke stáť hlúčiky dôchodcov, čakajúcich na autobus, ktorý ich zadarmo kamsi zavezie. Zakaždým, keď to vidím, ma pochytí zlosť. pokračovanie článku
Napísala som zopár básničiek. Zopár ľudí mi napísalo, že sa nemám ďalej pokúšať, že to, čo píšem, nie je poézia. Sprvoti som sa čudovala, že nevidia génia, ale časom som sebakriticky uznala, že vo mne žiaden génius nedrieme. Občas zablúdim do rubriky Poézia a máločomu rozumiem. Tí, ktorí tomu rozumejú, básničku pochvália a ja raz neviem, prečo. Tak som sa z kratšej cesty vrátila a o básničky sa už nepokúšam. I keď, stále mi vŕta v hlave jedna skúsenosť. pokračovanie článku
Radkova manželka a mama Miša, Veroniky a Raďa.
493889777 / aktuálne: 
bjanka202
bianka202/zavinac/post.sk
