Podarilo sa, pripravila som paragrafové znenie zákona

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 30.1.2011 o 13:36 | (upravené 30.1.2011 o 15:31) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  1564x

Najprv to bol iba  taký nenápadný nápad. Zopár politických článkov, ktoré evokovali myšlienku novelizovať niektoré zákony. Okrem iných, aj zákon o sociálnom poistení. Linky na články som poslala pani premiérke, niektorým ministrom a poslancom dotknutých výborov. Veľkú nádej som tomu nedávala, ale na druhej strane som verila, že niekto zareaguje. Odpovedalo pár ministrov, resp. ich sekretariáty a jeden poslanec, Štefan Kužma, ako som pred časom písala. Po odchode pána Kužmu z našej obývačky sa mi zdalo, že novelu budem mať raz dva hotovú. Nebolo to až také jednoduché. Naopak, bolo to dosť náročné, pretože som dosť zásadne zmenila pohľad na vec, teda najmä na dobrovoľné nemocenské poistenie. A dať to do paragrafovej podoby nebolo vôbec jednoduché. Napokon sa to podarilo, aj vďaka cenným pripomienkam mojich kolegov, Aleny Kopčákovej, ktorá šéfuje oddeleniu nemocenského poistenia a Erichovi Lešigovi, vedúcemu oddelenia poistného. Takže, kolegovia, ešte raz, srdečná vďaka. A ako som vlastne zmenila svoj pohľad na dobrovoľné poistenie? Paragrafové znenie zverejňovať nebudem, pretože bez znalosti zákona by vám to bolo nanič. Zverejním len odôvodnenie návrhu.

Sociálne poistenie by sa malo vnímať ako jedno poistenie, ako celok, ktorý sa skladá z viacerých druhov poistenia.

Tak ako povinne poistené osoby nemajú možnosť vybrať si, do ktorého poistenia a ako dlho budú prispievať a do ktorého nie, lebo  zákon im ukladá povinnosť byť „komplexne" poistený, podobne aj osoby dobrovoľne zúčastnené na sociálnom poistení by mali byť poistené dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti súčasne. Výnimky by mal stanoviť zákon.

Zavedením inštitútu dobrovoľného  poistenia a najmä umožnením byť zúčastnený dobrovoľne iba na jednom druhu poistenia, resp. zúčastnený na rôznych druhoch poistenia, pričom výška vymeriavacích základov môže byť rôzna, sa zo sociálneho poistenia vyvinul postupne spôsob ako síce v súlade so zákonom, ale predsa len nemorálnym spôsobom, „zarábať" čoraz väčšej skupine ľudí peniaze na úkor ostatných poistencov. Terajší stav dovoľuje, aby pomerne štedré dávky čerpali najmä  dobrovoľne nemocenské poistené osoby, ktoré do systému prispejú iba v minimálne nutnom rozsahu. Nie je zriedkavé, že osoby sú poistené presne 270 dní, potom sa odhlásia a „v prípade potreby" sa prihlásia opäť tak, aby v posledných dvoch rokoch spĺňali podmienku dĺžky poistenia.  Neustály a výrazný nárast dobrovoľne nemocensky poistených osôb (t.č. cca 70 000 z pôvodne pár tisíc osôb) spôsobuje, že výber poistného z tohto druhu poistenia začína byť v niektorých okresoch nižší ako výplata dávok. Ak sa tento trend nezastaví a počet dobrovoľne nemocensky poistených osôb a zároveň počet poberateľov nemocenského bude naďalej výrazne narastať, hrozí kolaps celého systému. Nie sú výnimočné prípady, že poistenci zaplatia poistné presne 270 dní a na ďalší deň im lekár vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti s nárokom na výplatu nemocenského. Dokonca boli zaznamenané situácie, že občania chceli zaplatiť poistné za 270 dní jednorázovo, aby na ďalší deň mohli čerpať nemocenské. Denná prax na pobočkách Sociálnej poisťovne je taká, že väčšinu klientov, ktorí sú dobrovoľne nemocensky poistení zaujíma predovšetkým to, či už platia dostatočne dlho, aby im vznikol nárok na nemocenské, či si môžu zvýšiť vymeriavací základ, aká bude výška, ako dlho ju môžu poberať. Poistenie sa nepovažuje ako prostriedok finančného zabezpečenia pre prípad choroby, ale ako zákonný nárok, ktorý sa oplatí po uplynutí povinnej lehoty poistenia. Lekári, ktorí nie sú ochotní vyhovieť nátlaku na vypísanie dokladu o dočasnej práceneschopnosti, sú zo strany pacientov urážaní. Pacienti nezriedka radšej uzavrú zmluvu s iným lekárom, ktorý nie je v tomto smere až taký zásadový. Väčšina poistencov platí poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, pričom už za prvý mesiac práceneschopnosti sa zaplatené poistné viac ako vráti. Pri vyčerpaní ročnej podpornej doby sa poistné poberateľovi zúročí o 1064 %, čo možno pokladať za absurdné!

Boli zaznamenané prípady, keď nemocenské poberali študenti strednej školy, pričom chodili na vyučovanie a tiež študenti vysokej školy. Viaceré osoby, ktoré zneužívajú tento systém, vedia cielene kombinovať ošetrovné s nemocenským, predkladajú doklad o dočasnej práceneschopnosti  postupne od rôznych lekárov.

Prijatím ustanovenia, že dobrovoľné sociálne poistenie je čo do rozsahu rovnocenné s povinným sociálnym poistením, by sa vniesla do zákona zásada rovnosti pred zákonom a eliminovali by sa mnohé negatívne javy, ktoré sa počas platnosti súčasného sociálneho poistenia prejavujú čoraz vypuklejšie a spôsobujú jeho deformáciu.

Na druhej strane je všeobecne známe, že osoby, ktoré sú povinne poistené, si nemocenské uplatňujú v minimálnom rozsahu. Zamestnanci počas choroby radšej čerpajú dovolenku alebo, pokiaľ im to zdravotný stav ako tak dovolí, chodia do práce. Dovolenka tak neslúži svojmu primárnemu účelu, regenerácii síl, ale na liečenie z choroby. Škodlivý efekt z celospoločenského hľadiska je zrejmý a nevyžaduje ďalší komentár. Na svedomí to má výška nemocenského, ktorá predstavuje 25%,  resp. 55% denného vymeriavacieho základu. V praxi to vyzerá tak, že práve táto kategória poistencov prispieva osobám dobrovoľne nemocensky poisteným, pričom sama sa na čerpaní paradoxne podieľa v menšom rozsahu. Toto je diskriminačné a nespravodlivé. Popri existencii kategórie poistencov určenej zákonom, ktorí počas choroby nemajú žiadnu stratu na zárobku, je kategória povinne poistených osôb z hľadiska príjmov sociálneho poistenia najväčším prínosom, no z hľadiska čerpania sa jej z vyššie uvedeného dôvodu zriekajú. Vzhľadom na to, že v rámci Slovenska je nemocenské poistenie prebytkové, bolo by správne, aby sa denný vymeriavací základ nemocenského zvýšil minimálne na 35, resp. 65 % a umožnil osobám zúčastneným na sociálnom poistení čerpať v prípade potreby nemocenské bez toho, aby im príjem výrazne poklesol.

Ak ste dočítali až sem, tak vedzte, že návrh už má pán poslanec Štefan Kužma. Pred pár dňami sme sa opäť stretli a niečo v odôvodnení som doplnila, aby to bolo ešte zrozumiteľnejšie. Budem s napätím sledovať, ako to celé dopadne.

Na žiadosť jedného čitateľa dopĺňam článok o najvýznamnejšiu časť paragrafového znenia:

§ 19a - nové ustanovenie

Osobný rozsah sociálneho poistenia dobrovoľne poistených osôb – 19 a

(1) Osoba dobrovoľne zúčastnená na sociálnom poistení môže byť nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nebol jej priznaný invalidný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2) Osoba dobrovoľne zúčastnená na sociálnom poistení môže byť pri splnení ostatných podmienok aj osoba dobrovoľne dôchodkovo poistená povinne zúčastnená na sociálnom poistení v členských štátoch Európskej únie. * čl. 14 nariadenia 883/2004.

(3) Osoba dobrovoľne zúčastnená na sociálnom poistení môže byť pri splnení ostatných podmienok aj osoba dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená podľa § 21 ods. 1 a ods. 2.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?