Stala sa víťazkou svetového finále Elite Model Look. Julia Schneider zo Švédska. Nestretla som sa zatiaľ zoči voči s anorexiou. Prvé, čo mi napadlo, keď som uvidela fotky víťazky bolo, že tak nejako vyzerajú ľudia, ktorí touto chorobou trpia. Kosť a koža. Výrazné a zaujímavé črty tváre, doplnené ešte výraznejším mejkapom, ktoré vôbec neladia s telom. Skôr pôsobia groteskne, niečo na spôsob filmovej rodiny Adamsovcov. Na tele sa jej fakt dajú spočítať všetky kosti. Kdesi vhlboko vo vnútri tuším vyplašené vtáča, ktoré absolvovalo dril.
Toto má byť idol modelingu? Neviem, možno len nerozumiem, možno na chodiacich kostrách viac vyniknú modely. Bežné typy nie sú zaujímavé, treba šokovať, zaujať, aj keď je cena privysoká, neetická, nedôstojná. Treba zarábať peniaze, a keď ľudské zmysly už nereagujú na oblé tvary, na ženské krivky, či prirodzenú krásu, treba ich prebudiť, zaujať čímsi extravagantným.
Julia, vyziabnuté, utrápené dieťa. Aspoň tak na mňa pôsobí. Ako unesie kariéru, ktorá na ňu čaká? Zbohatne, alebo sa zosype? Tešia sa jej rodičia z úspechu, ktorý dosiahla, alebo sa aspoň trochu boja? Ktovie. Svet modelingu dočista zošalel a porotcovia, ktorí rozhodli o víťazke, boli tentokrát neuveriteľne krutí. Že mnohí dospelí ľudia podľahli „čaru" nahlúplych pravidiel, ktoré si svet módy vymýšľa síce nechápem, ale rešpektujem. Že však aj z detí vyrába stroje (alebo otrokov?) svojich, prepáčte ten výraz, zvrátených predstáv, je odsúdeniahodné a alarmujúce. Julia, čo ti to urobili?
Milá Julia, keby som tak mohla, ako nemôžem, vzala by som ťa k nám a dala ti poriadne najesť. Spravila by som ti praženicu z domácich vajec so slaninkou, uvarila dobrú polievku s domácimi rezancami a upiekla koláč. Ozaj, aký máš rada?