Pokoj a bratská láska...

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 14.1.2012 o 19:43 | (upravené 15.1.2012 o 17:56) Karma článku: 17,41 | Prečítané:  1974x

Že vraj na Nový rok o slepačí krok a na Tri krále o krok dále.  Zatiaľ nevydalo. O pol siedmej ráno sliepňam cez okno a čo nevidím: nič. Tma ako v rohu. Metelica zvádza zúrivý boj o náš chotár a:  vyhráva.  Perina ma láka, aby sme sa ešte aspoň na hodinku objali, ale odolám. Dobre som spravila.

Manžel, chúďa, spí dnes v obývačke na gauči. Nie, nepohnevali sme sa (ani neviem, kedy naposledy). Iba spí spánkom spravodlivých. Včera mali vo firme novoročné posedenie, pri ktorom môže vypiť každý koľko hrdlo ráči. A keďže hrdlo môjho manžela  asi včera ráčilo dosť, a keďže jeho zamestnávateľ bol, zdá sa, veľkorysý...,  zvyšok si domyslite. Čo najtichšie prechádzam izbou, robím najnevyhnutnejšie cupi lupi a na dvore sa mením na babu jagu (alebo na babu Jagu? Vyberte si. Word vyčervenil obidva výrazy).


Sliepky absolútne nechápu. Bodaj by aj. Sú to mládky a metrový sneh ešte nazakúsili. Otvorila som dvierka na kuríne, pristavila rebrík, buď pochopia, alebo...

O chvíľku cupitám po ceste. Hľadám nejakú vychodenú koľaj. Márne. Veď vravím, tí normálni sú ešte pod duchnou. V kostole sú lavice obsadené poredšie, skoro vôbec.  Aj cez zarosené okuliare poľahky triafam do tej svojej. Je prázdna.  Pravá loď nášho kostolíka, druhá lavica... Podobne je to v prvej, tretej i štvrtej lavici za mnou. Ďalej nedovidím. Ako vravím, tí normálni sú ešte pod duchnou. Svätá omša je v plnom prúde. Tichá, tichúčka, tak ako to mám rada. Bez gýčov a módnych prehliadok. Iba Boh a ja. Pri čítaní evanjelia pookrejem pri vete: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." To však ešte nie je ono, to  príde až potom.

Po modlitbe Otče náš, si v katolíckych kostoloch podávame ruky a želáme  Pokoj. Ja som ho dnes nemala komu popriať. Bola som osamotená. Nevdojak  som sa v tej chvíli pozrela na nášho pána farára.  A teraz to príde: On sa nevdojak pozrel na mňa. Sklopili sme zrak a opäť sme pozreli na seba. V duchu som mu popriala Boží pokoj. Aj ja som ho prijala. Neviem, čo by som k tomu dodala. Nič mi nenapadá. Snáď len, že to bolo nádherné a že sa oplatilo kvôli tomu vstať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?