Pokoj a bratská láska...

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 14.1.2012 o 19:43 | (upravené 15.1.2012 o 17:56) Karma článku: 17,41 | Prečítané:  1969x

Že vraj na Nový rok o slepačí krok a na Tri krále o krok dále.  Zatiaľ nevydalo. O pol siedmej ráno sliepňam cez okno a čo nevidím: nič. Tma ako v rohu. Metelica zvádza zúrivý boj o náš chotár a:  vyhráva.  Perina ma láka, aby sme sa ešte aspoň na hodinku objali, ale odolám. Dobre som spravila.

Manžel, chúďa, spí dnes v obývačke na gauči. Nie, nepohnevali sme sa (ani neviem, kedy naposledy). Iba spí spánkom spravodlivých. Včera mali vo firme novoročné posedenie, pri ktorom môže vypiť každý koľko hrdlo ráči. A keďže hrdlo môjho manžela  asi včera ráčilo dosť, a keďže jeho zamestnávateľ bol, zdá sa, veľkorysý...,  zvyšok si domyslite. Čo najtichšie prechádzam izbou, robím najnevyhnutnejšie cupi lupi a na dvore sa mením na babu jagu (alebo na babu Jagu? Vyberte si. Word vyčervenil obidva výrazy).


Sliepky absolútne nechápu. Bodaj by aj. Sú to mládky a metrový sneh ešte nazakúsili. Otvorila som dvierka na kuríne, pristavila rebrík, buď pochopia, alebo...

O chvíľku cupitám po ceste. Hľadám nejakú vychodenú koľaj. Márne. Veď vravím, tí normálni sú ešte pod duchnou. V kostole sú lavice obsadené poredšie, skoro vôbec.  Aj cez zarosené okuliare poľahky triafam do tej svojej. Je prázdna.  Pravá loď nášho kostolíka, druhá lavica... Podobne je to v prvej, tretej i štvrtej lavici za mnou. Ďalej nedovidím. Ako vravím, tí normálni sú ešte pod duchnou. Svätá omša je v plnom prúde. Tichá, tichúčka, tak ako to mám rada. Bez gýčov a módnych prehliadok. Iba Boh a ja. Pri čítaní evanjelia pookrejem pri vete: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." To však ešte nie je ono, to  príde až potom.

Po modlitbe Otče náš, si v katolíckych kostoloch podávame ruky a želáme  Pokoj. Ja som ho dnes nemala komu popriať. Bola som osamotená. Nevdojak  som sa v tej chvíli pozrela na nášho pána farára.  A teraz to príde: On sa nevdojak pozrel na mňa. Sklopili sme zrak a opäť sme pozreli na seba. V duchu som mu popriala Boží pokoj. Aj ja som ho prijala. Neviem, čo by som k tomu dodala. Nič mi nenapadá. Snáď len, že to bolo nádherné a že sa oplatilo kvôli tomu vstať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?