Keď sa zastaví čas

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 6.2.2012 o 21:42 | (upravené 6.2.2012 o 21:49) Karma článku: 10,83 | Prečítané:  1093x

Viselo to vo vzduchu. Aj keď som si vravela, že nie, bolo to tam. Také biblické znamenie  čias. Keď som ich navštívila vlani,  bolo to krásne. Síce dosiahnuté s útrapami, ale o to vzácnejšie. Bratislavská ulica, pre vidiečanov zašitá ako rébus v ohromnom virvare domov, ulíc, žeriavov. Keď sme to už už vzdávali, zakaždým nás v telefóne povzbudzovali, raz ona, raz on. Len príďte, nevzdávajte to, nie ste ďaleko, zabočte doľava, doprava, potom kúsok rovno, potom budú vysoké žeriavy a tam, tam bývame. Krúžili sme vôkol, no nie a nie trafiť. Až sa to napokon podarilo.

Na priedomí o paličke batkal Viliam. Čakal ma. Neznámu, teda  známu iba virtuálne. Opäť to chvenie žalúdka, hádam som si už mohla  za tie roky zvyknúť. Prvé stretnutia sú zakaždým rovnako emotívne, nabité napätím, očakávaním. Videla som, že starý pán je zhrozený nad našim blúdením po Bratislave. Tiež som bola zhrozená. Veď to by našiel každý somár. Nuž, výnimka potvrdzuje pravidlo.

Potom príde to naozajstné blogérske zvítanie. V náručí Magdy sa strácam ako omrvinka. V úžase sledujem jej entuziazmus, esprit, prehľad o blogeroch, článkoch... Pripadám si ako nedochôdča. Schúlená v kresle, potuteľne sa usmievam, vnímam jej obdivuhodnú slovnú zásobu i namaľované nechty na nohách. Viliam podchvíľou vojde do obývačky a s neodolateľným úsmevom, nesúc kávu na podnose, dodáva: "Mám doniesť dve kávy, alebo iba jednu, lebo  počujem iba teba, Magduška. Tá pani z Ľubovne už odišla?" Magduška sa akože napaprčí, my s Viliamom sa usmievame. Takému humoru rozumiem.

Minúty ozlomkrky ubiehajú. Možno aj preto, že je Popolcová streda a káva v prázdnom žalúdku kvíli. Krížik na čelo a posledný chod, odchod.

Potom si píšeme, pozdravujeme sa, modlime sa. Viliamov zdravotný stav sa zhoršuje. Dnes v práci som na mobile zbadala zmeškaný hovor. Nechcelo sa mi vytáčať, vedela som, o čom to bude. A tak aj bolo. Vilko ráno o siedmej zomrel. Podľahol ťažkej chorobe. Pár hluchých slov do mobilu, ktoré sa zvyknú hovoriť a gundža v hrdle. Ako dobre, že existuje aj virtuálny priestor, kde si bloger môže vyliať srdce.

Pán Viliam, stretla som vás iba raz, ale vedzte, že na vás nezabudnem. Páčil sa mi váš humor, vaša rodina i váš nádherný byt. Verím, že ste odišli na lepšie.  Odpočívajte v Božom pokoji.  A ty, Magduška, drž sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?