Zamilovala som sa

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 31.3.2012 o 22:39 | Karma článku: 12,12 | Prečítané:  1330x

Sobotný večer na dedine. Aký asi je. Zatiaľ sme nedokázali odhodiť ovládače. Po takej bežnej dedinskej hrdlačine by sme si radi -prosím o zhovievavosť-  pri telke trošku oddýchli a pousmiali sa. Preklikali sme sa poctivo všetkými kanálmi. Od stupídnych typu, Pošta pre teba, po tie najstupídnejšie typu,  kde si za pár eur necháte vyveštiť svoj osud, sme skončili na ČT1.  Tromfy Miroslava Donutila vyhrali úplne jednoznačne. Bola som úplne vedľa, keď jedným z jeho hosťov bol vyše 90 ročný pán.

Mám rada Miroslava Donutila, pretože mám rada láskavý humor. V jeho osobe je to skĺbené a ja viem, že aj keď on  niekoho alebo niečo zosmiešni, tak to urobí s láskou. Iba málo iných humoristov to dokáže podobne, s láskou.

Včera sme boli s manželom na litmanovskom Zvire. Také neznáme miestečko na zemeguli. Ani Word ho nepozná a nekompromisne ho vyčervenil. Keď sme s našou hrdzavou škodovkou prišli pod Horu, svet sa zbesnel.  Naše auto nie a nie prekonať  výškový rozdiel. Asi 20 cm snehu sme nemohli prekonať. Cesta bola rozrytá ako od diviakov, a keď po ďalšom cúvaní nám jazdu prekrížil spadnutý smrek, nerozumeli sme ničomu. Fučiac sme len tak tak stihli sv. liturgiu v domčeku zjavení a po nej aj spoveď. Ej, či nám prišla vhod.

Na spiatočnú cestu sa nám prihlásil jeden bohoslovec, ktorý sa potreboval dostať do Ľubovne a potom do Prešova. Z Hory nás zviezli ich autom, keďže naše skapalo hneď pri jarku. Píp, píp, píp, ozýva sa v štvorkolke. Môj pokus o vtip nevyznel najlepšie: „Hádam tu nie je nástražný systém?" „Prestane pípať, keď sa pripútate," odpovie mi bohoslovec za volantom. Taký holobriadok. Remeň, ktorý držím v ruke, zasuniem do západky. Konečne je ticho. Tvárim sa, že mňa sa to netýka.

Ďalšiu lekciu dostanem, keď pod Zvirom presadneme  do nášho auta. „Odkiaľ ste, pán bohoslovec?" „Narodil som sa v Poprade, ale potom sme odišli do.... a potom do.... a potom do... Viete, môj ocko je gréckokatolícky kňaz." Spadla mi sánka. Chcelo by to dačo múdre povedať. „Musí to byť náročné, sťahovať sa po pár rokoch vždy ďalej a ďalej."  „Myslíte?" odpovedá sucho ucho. „Je to misia, škatule z banánov sú pripravené, keď príde list, jednoducho sa zbalíte a idete ďalej."

„Aha," znie moja „múdra" odpoveď. Ako veľmi lipnem na majetku, Bože, ako veľmi lipnem na istotách. O. Marcel Pisio mi to dnes v homílii povedal úplne jasne, ale muselo mi to povedať aj toto chlápätko, aby mi dobliklo. Ako vždy dbáme iba o svoje záujmy, najprv môj plat, moje istoty a potom, možno, snáď, aj istoty tých ostatných.  Ale najprv ja, ja, ja.

Odbočenie, moji drahí, je len zdanlivé. Dnes večer sme si manželom pozreli zábavnú reláciu Tromfy Miroslava Donutila. A verte, že Donutil ma donútil zamyslieť sa. Pozvať do zábavnej relácie pána, ktorý sa narodil v roku 1920, a ktorý bol úplne suverénnym partnerom ostatných účinkujúcich, to chcelo odvahu. Pán Dvořák je fakt frajer, staroba nepoznačila jeho telo, ale najmä jeho ducha. On nemá problém vyznať, že je katolík a zároveň priznať, že vo svojom živote pochybil. A práve preto tento článok. I ja som katolíčka a tiež som vo svojom živote veľa veľakrát pochybila. Pán František Dvořák, ďakujem vám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?