Slováci zo Slovenska so Slovákmi z Rumunska

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 11.10.2012 o 12:30 | Karma článku: 10,51 | Prečítané:  1344x

Mám ich rada. Ja, Slovenka zo Slovenska, ľúbim Slovákov z Rumunska. A úplne najviac tých z dedinky Sintea Mică. Sú pracovití, pohostinní, sú očarujúci. Jedným z najväčších darov, aké som kedy dostala, je práve možnosť stráviť s nimi dva týždne posledné tri letá. Mám ich rada a chýbajú mi. Ich fotky som si prišpendlila na nástenku na priváte aj v kancelárii a „lepím" si ich na pozadie monitora. A teraz ich chcem poslať aj k Vám, lebo radosť rozdávaním rastie :)

Celoročná poctivá príprava. Modlíme sa, prezentujeme minuloročné misie, pozývame nových ľudí, tí prichádzajú (YES!), spoznávame sa, pripravujeme stretká i sa, zháňame peniaze, doťahujeme veci na víkendovke, vybavujeme asi milión mailov a telefonátov, balíme kufre...

1.jpg

aj seba...

2.jpg

a haide do Rumunska!

Dobre, dobre, nejdeme tak ako sme odfotení. Ale čo človek narobí, keď je vedecky založený a just musí zistiť, koľko ľudí sa vtrepe otcovi Henrichovi do auta. Matematickou indukciou sme zistili, že sa tam vojdeme všetci. Po pár hodinovej ceste (ďakujeme, Danki, že si nás odviezol) prichádzame do Sintea Mică. Prvé dúšky tamojšieho vzduchu a prvé rozhovory s domácimi ma ako stroj času prenášajú na prázdniny k babičke. Milí vedci, ak sa ešte snažíte objaviť stroj času, tak sa už s tým netrápte ;)

V nedeľu sme na svätej omši s domácimi iba Anka a ja. Ostatní prídu až večer. Anka už zistila, že si odpratala svoje botasky do Butinu, a tak má so sebou len sandále. Pán Boh nám dáva najavo, že na nás myslí: v Evanjeliu to jasne počujeme: „Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat." Hneď sme spokojnejšie. Žiadne botasky, sandále si treba obuť. Večer prichádza aj zvyšok partie, oslavujeme meniny otca Henricha a pripravujeme sa na prvý misijný deň.

 

Ráno nás čaká stretko s deťmi. Na tie potrebujeme najviac energie. Mám podozrenie, že deti sú perpetuum mobile. Veľmi nás tešia rumunsko-rumunské deti, ktoré si aj po roku pamätajú slová slovenských pesničiek. A tie, ktoré nevedia, tak sa ich zázračnou rýchlosťou učia. Našou hitovkou je už tradične „Boh ťa miluje". Ide nás roztisnúť od smiechu, keď počujeme skomolené „bok ťa miluje" - okrem iného aj preto, že ešte pred rokom bol Emil Boc rumunským premiérom. Deti sú tvorivé, hravé a nekonečne milé. Hovoríme, kreslíme a hráme im príbeh veľkého muža viery a odvahy - Mojžiša.

3.jpg

4.jpg

5.jpg

 

Mladí sú našou veľkou radosťou. Doteraz sme mládežnícke stretká nemali, lebo mladí museli pracovať a nedalo sa to zladiť tak, aby sme sa spolu stretli. Ale po troch rokoch nám už z niektorých detí vyrástli tínedžeri a my sme sa im mohli s osobitou starostlivosťou venovať. Chceli sme im ukázať, že v nich je potenciál, ktorý ak využijú, svet neostane rovnaký. Naskočili sme na celosvetový prúd Robenia ťažkých vecí (www.dohardthings.com)  a po týždni stretávania sa a modlitieb sme sa pustili do pratania dediny. Navyše nám ešte pripravili jedno stretko pre nás. Bolo veľmi pekné. Hlavne Roxana bola super - kým bola na stretku ako účastníčka, tak nám občas ponapínala nervy vetou vyslovenou neodolateľným prízvukom: „Veroníííka, ja ňé maj móóžéém!" (...akože niečo nevie spraviť). Ale stretko viedla ako naozajstná animátorka a keď som pre zmenu niečo nevedela spraviť ja, tak mi oznámila (s rovnako rozkošným prízvukom): „Veronííka, si už véľka."

6.jpg

 

S dospelými sme trávili tento rok mimoriadne veľa času. Počas prvého týždňa stretká o Božom slove a  aj každodenná svätá omša. Potom pravidelné - raz za 24 hodín - pozvania na obedy (jój, ja že prečo mi tak veľmi chýbajú...mňamky hamky :D). Ak sa nám podarilo zladiť čas, tak sme pomáhali aj manuálne -Zázračný bol druhý týždeň, keď sme chodili do rodín, kde nás chceli prijať a spolu sme sa modlili zo Svätého Písma. Božia láska je nekonečná a nekonečne krásna. Bolo to naozaj veľmi pekné, ale bolo mi smutno z toho, že ich deti sa túlajú kade tade a oni ostávajú na všetko samy.

7.jpg

 

Ďakujem(e) všetkým, ktorí nám pomohli preukázať lásku Slovákom v Rumunsku. Tým, ktorí prispeli finančne, materiálne, modlitbami, podporou. UPC-čku, farnostiam, jednotlivcom a špeciálne ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá nás podporila natoľko, že sme mohli robiť mnohé kreatívne veci s deťmi, ktoré by sme bez jej pomoci nerobili.

Tak ešte raz za všetkých dobrovoľníkov aj Slovákov v dedinkách Sintea Mica a Butin (kde bola druhá partia) Vám...

8.jpg

 

                                                                       Veronika Hubeňáková

 

Opäť som raz požičala virtuálny blogopriestor dcére a jej kamarátom, aby sa podelili s tým, ako sa dá zmysluplne prežiť prázdniny.

V jednu nedeľu prišli mladí aj k nám a poviem vám, bol to sviatok. Milí chlapci a dievčatá, ďakujem vám, želám všetko dobré a Tebe, Veruš,  v dnešný deň zvlášť blahoželámJ

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?