Ako žiačka, mala som rada biológiu, pokiaľ... pokiaľ sme preberali stavovce. Keď sme prešli na bezstavovce, bola som vedľa, ako tá jedľa. Ako môže existovať živočích bez stavcov? Je to nelogické. A ľaľa, nelogické, ale reálne. Stačí letmý pohľad na našich politikov a aj mne sa nad krčnými stavcami rozvidnieva, že sa to dá, že to funguje aj bez chrbtovej kosti. Pevná vôľa, všetko zdolá, povedal by klasik. Z kauzy sa urobí fáma, z podnetu na prešetrenie sa stane závisť, z ľudí ochotných vypovedať, pomätenci.
Vráťme sa však k amébam, po slovensky meňavkám a k slovenskej pravici. Améby som na biológii nepochopila vôbec. A ľaľa, pozorujúc slovenskú pravicu, sa mi opäť začína nad krčnými stavcami rozvidnievať a ja konečne chápem, čo to znamená nepohlavné delenie. Veď to by už pochopil aj najväčší hlupák. Vytvorí sa strana, tá sa rozdelí, z rozdelenej strany vznikne krídlo (keby aspoň rebro) ale just krídlo a z toho vznikne strana, ktorá sa opäť rozdelí. Chápete? Jasné ako facka. A musím uznať, že aj spravodlivé. Kam sa hrabe SMER. To slovenská pravica vie, kde je smer. Čo občan, to strana, alebo aspoň platforma, alebo aspoň plat - formička. Konečne spravodlivosť a rovnosť šancí pre každého. Chudáci voliči, ktorí to ešte nepochopili.
Btw.
Pán Fico, zrejme som prvá (dúfam, že nezabudnete), ale blahoželám k víťazstvu v najbližších parlamentných voľbách.