Keď chlapi nastúpili, veľa nerozmýšľala, zašla za svojou obvodnou lekárkou a bez otáľania povedala, čo je vo veci. Je totálne vyčerpaná z dlhodobého zastupovania v neľahkej práci a starostlivosti o veľkú rodinu, kde je okrem manžela a päť detí, aj starká. Tak dobre by jej padlo, keby ju pani doktorka vypísala. Aspoň na týždeň, žobronila. Pani doktorka pokrútila hlavou. Na únavu sa predsa nevypisuje, ale keď ste sa už konečne k nám unúvali, spravíme preventívku, tak rozhodla. Od vyšetrenia moču, cez krvné testy, EKG..., veď to poznáte. Chodíte od dverí k dverám, pokým urobíte zadosť všetkému. Posledná štácia bola gynekologická ambulancia. Aj tam ju privítali ako vzácneho hosťa, ktorý sa ukázal po dlhom čase. „Nebodaj ste tehotná," žartovala doktorka," lebo ja vás vidím iba vtedy, keď čakáte dieťa". Opäť kolotoč vysvetľovania, že nie, že len si musí trochu oddýchnuť, lebo je veľmi vyčerpaná. Bežná gynekologická prehliadka, odber vzorky na cytológiu, informujte sa o dva týždne, stačí telefonicky. Rutina. Dva týždne ubehli ako voda. Sestrička jej do telefónu nechcela nič povedať, že ona nemôže a že pani doktorka dnes nerobí. Volala ďalší deň. Že výsledok je na gynekologickom oddelení, treba zájsť tam. To už srdiečko zrýchlilo akciu a začal ju premáhať nedobrý pocit. Keď jej lekár na oddelení povedal, že musí počkať na primára, bola s nervami na dne. Primár jej povedal veľmi nepríjemnú diagnózu. Dal jej čas na rozmyslenie, či podstúpi operačný zákrok. Nebolo nad čím rozmýšľať. Súhlasila takmer okamžite.
Odvtedy uplynulo sedem rokov. Nemusela absolvovať chemoterapiu, iba chodí na testy, či je všetko ako má byť. Je veselá a teší sa zo šťastia svojich detí. A je vďačná: pekárom, ktorí boli dlho na péenke, svojej obvodnej lekárke, že ju neodbila rovno od dverí, svojej gynekologičke, že ju neodbila rovno od dverí a ako vraví, je vďačná aj za ten nápad: pôjdem na péenku a basta!
A čo vy, chodíte pravidelne na preventívne prehliadky?
