Neviem prečo sa mi pri písaní tohto predstavovacieho kola chvejú prsty, dúfam, že je to len taká novorodenecká triaška. V diskusiách som triašku nemala, občas mi síce stúpal tlak, ale väčšinou som mala úsmev od ucha k uchu. Viacerí ma z diskusií poznáte, mám tu mnoho kamarátov a snáď i priateľov. Beriem na vedomie, že niektorým až tak nerežem, ale to tiež patrí k životu. Mala som v hlave milión myšlienok, jednu krajšiu ako druhú. Ale v noci. Dnes si beriem zápisník a ceruzu pod vankúš, čo keď sa múza vráti. Hneď na začiatok som sa chcela blysnúť niečím pekným, vtipným a nezabudnuteľným a zdá sa, že nič z toho nebude. Myšlienky sa rozutekali ako splašené kone. Netušila som, že napísať článok na blog je taká fuška. Dúfam len, že toto nie je môj prvý a posledný. Viem, vy starí blogeri sa teraz uškŕňate. Aj vám to išlo tak ťažko a potom sa to rozbehlo? Lebo ak to má byť iba horšie a horšie..., čo to vravím, život je pestrý a ja vás o tom svojimi drobnosťami budem presviedčať až do omrzenia, ale keď vytuším, že som vás omrzela, tak sa stiahnem. Radšej budem písať menej a o niečom, ako veľa a o ničom. Aspoň mám také predsavzatie. A ešte mám predsavzatie vás rozosmiať alebo aspoň rozplakať. Sľuby sa sľubujú...poznáte, ako to ide ďalej. Takže, ak by som vás nudila, tak do mňa drgnite.
10. marec - významný dátum, teda aspoň pre mňa určite. Narodila som sa v tento deň aj podľa občianskeho preukazu. A keď ma o týždeň niesli pokrstiť, bola riadna metelica, spomínala moja mama. Tak nenadávajme na tohtoročnú zimu. I voľakedy také bývali.