reklama

Buď pripravený! Vždy pripravený!

Opatrne vybalím rodine svoj plán. Ide sa na návštevu do Bardejova. Za blogobikerkou Ľudkou. Nedeľa je na to ako stvorená. Škoda, že je také počasie. Sychravé, vlhkosť preniká pod kožu. Keby bolo pekne, pozreli by sme si námestie, baziliku, kúpele..., ale takto? Čím skôr sa schovať do útrob králikárne a dať si šálku čaju. Potom už len samé chachacha a chichichi. Viem, mala by som byť na svoj vek súdnejšia a váženejšia, ale toto už asi (dúfam) neprerobím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Maturujem s mladými maturantkami, dozviem sa od svojej dcéry, že v matematike neexistujú dve nuly (na také zistenie treba chodiť na vysokú školu) zabŕdneme do logaritmov, stužkovej, teoreticky zvládam stojku. Manžel sa len chytá za bradu a neveriacky krúti hlavou, ale to všetko je iba taká maska; za okuliarmi vidím smejúce sa oči. Vonku sa stmieva, logaritmy sú už dúfam v Máriinej hlave, aby dnešnú písomku totálne nepobabrala. Najvyšší čas odviesť dcéru na stanicu, nakuknúť do firmy jej brata a mamky a pomaly sa vrátiť domov. Ľudka nám nabalila fantastické buchty (práve dojedám poslednú) a ide sa. Z baziliky vidím iba kontúry, námestie som stihla sotva pohladiť pohľadom. Stanica, rozlúčka, ďakujeme, fajne bolo, tak zas niekedy.Cesta domov, čoby kameňom dohodil. Diaľkové svetlá striedajú stretávacie, podľa toho, koľko nás je na ceste. Ešte pár kilometrov a bardejovský okres budeme mať za chrbtom. Ani sa nenáhlime, niet kam. Deti sú už na internáte. Odrazu sa zastavil čas. Alebo zrýchlil? Skôr zrýchlil. Znenazdajky vybehla na cestu srnka a v zlomku sekundy bolo jasné, že sa naše súradnice pretnú. Aj sa preťali. Nepomohol škripot bŕzd. Vnímam náraz, praskanie kostí a myknutie našich tiel. Bezpečnostné pásy nás nepustili z objatia. Srna preletela na opačnú stranu, ešte sa pokúša zaprieť zadnou nohou. Po chvíli ustane. Naša „ešpézetka“ leží na ceste, máme rozbité svetlo, skrivený blatník a ešte voľačo. Odrazu je na ceste plno áut z oboch strán. Ktosi kamsi volá, hospodárovi poľovníckeho revíru, že čo so srnou. Cudzia pani ma nahovára, aby sme srnu hodili do auta a pokračovali ďalej. „A načo?“ pýtam sa. „Vy neviete načo?“ nechápe pani. Naplo ma. Ten telefonujúci pán dotelefonoval a zobral srnu do svojho auta. Uľavilo sa mi. „Máte šťastie, že ste nešli rýchlejšie, mohla vám rozbiť aj predné sklo a pripučiť vás.“ Odchádza. A my tiež. Naše poranené auto sa rozbieha. Som ticho.„Ty se zlobíš?“„Nie, iba rozmýšľam. Čo by sa stalo, keby...“

Júlia Hubeňáková - Bianka

Júlia Hubeňáková - Bianka

Bloger 
  • Počet článkov:  352
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Radkova manželka a mama Miša, Veroniky a Raďa. Zoznam autorových rubrík:  Rodinné striebroBakaláriFejtónyPokrútené paragrafyMoje bá-sničkyPolitika a jaReportMoje povedačkyEvanjelium podľa...FotofejtónSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu