Ako to bolo s kokaínom naozaj

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 14.2.2008 o 19:14 | Karma článku: 11,66 | Prečítané:  2706x

Keď sa v médiách objavila správa, že naši policajti zaistili v Dunajskej Strede obrovský kontraband kokaínu, čosi, akési nenápadné senzory, začali vo mne blikať. Nevedela som to rozlúštiť, nie to ešte pomenovať. Stačilo však, že senzory zablikali a už bolo po harmónii v mojej, inak pokojnej duši. S drobnohľadom som čítala všetky správy, hltala každé slovíčko z úst hovorcov, k tejto kauze storočia.

Že vraj precíznou prácou a analytickým vyhodnotením situácie sa im podaril tento husársky kúsok. To môžte hovoriť ľuďom z mesta, my na dedine takým slovám ani nerozumieme, ani neveríme. Ja stále vravím, že jednoduchý sedliacky rozum je viac ako tituly pred i za menom. A že sa mi to zase len raz potvrdilo. Na našej ulici býva, vlastne býval starý mládenec Fero. Okrem kyseliny sírovej vypil všetko. A keď som povedala, že všetko, tak myslím všetko. Keď už v našej dedine neostala ani kvapka alkoholu, rozhodol sa Fero, že sa polepší. S batôžkom na chrbte a chýbajúcim malíčkom na ľavej ruke, vybral sa do sveta. Akoby sa pod ním zem zľahla. Celý rok sme o ňom ani slovka nepočuli. Drevenú poštovú schránku na krivom plote išlo dočista rozpučiť od letákov z Lidlu, Billy a Coop Jednota. Viem to, lebo občas som jej uľavila, keď nebolo čím podkúriť triesky v šporhete. Čo to táram, to sem nepatrí. Poďme radšej k meritu veci. Furt mi vŕtalo v hlave, že aká to už len môže byť precízna práca a analytické vyhodnotenie, keď vo vínových fľaškách nájdete kokaín. Šak to by musel mať človek naprirodzené schopnosti alebo byť dočista sprostý, lebo na takých vraj šťastie sadá. Ako si tak hutám a na nič neprichádzam, rozhodla som si pozrieť poslednú reláciu na túto tému. Na začiatku som vám zabudla povedať dôležitý detail, že som hluchá ako poleno a najčastejšie čítam ľuďom z pier. Tak teda, ako si tak kukám na začínajúcu sa tlačovú besedu, novinári sa usádzaju a policajti vpredu si glancujú výložky, zrazu len jeden druhému nenápadne vraví: „Nebyť toho magora z východu, nezažili by sme toľkú slávu.“ Neverím vlastným ušiam. Vlastne očiam. Všetci sa slávnostne usmievajú, zaznievajú gratulácie, padajú sľuby o povýšení, mimoriadnych odmenách. Najvyššie postavený policajt počas debaty vyťahuje aj fotky hlavných hrdinov. Moje nervy, vidím dobre? Razom viem, v čom spočíva analytické vyhodnotenie situácie. Chlap bez malíčka a so zaprášenou hubou sa euforicky usmieva do objektívu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Ak vláda dovtedy dožije, jesenný lockdown jej zlomí väz (týždeň podľa Schutza)

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


Už ste čítali?