Zdravotníctvo na lavici obžalovaných

Autor: Júlia Hubeňáková - Bianka | 25.2.2008 o 17:21 | Karma článku: 7,68 | Prečítané:  1867x

V čakárni všeobecného lekára sa to pomaly zapĺňalo. Vlastne nie pomaly, o siedmej už boli lavičky obsadené a hárok zapísaný. Tí prví sedeli blízko pri dverách ambulancie a ukradomky sledovali, kedy sa otvoria a zjaví sa v nich sestrička z Kramárov. Ups, a zjaví sa v nich sestrička. Uplynulo dlhých desať minút a prianie sa stalo telom. Robustná, zavalitá, ako King Kong si premerala pacientov, prevrátila očné buľvy a zdrapila papier. Nadýchla sa, čím v čakárni ubudla polovica kyslíka a chcela vysloviť prvé tri mená.

Vtom ju ktosi, o pol metra nižší, s trasúcim sa hlasom i kolenami, zaprosil:
„Milá sestrička,“ očividne zjemnela a našťastie vydýchla zadržiavaný kyslík, lebo kardiaci už ledva lapali po vzduchu, „buďte taká láskava, ja potrebujem iba lístok k očnému“ a bielou palicou ju nechtiac pichol do zadku. "Aký pozorný pacient," pomyslela si a zabuchla za sebou dvere. O minútu ich znova otvorila a podávala lístok o pol metra nižšiemu ale už netrasúcemu sa pánovi.
Opäť nasledovala ceremónia s nádychom a deficitom kyslíka. Chlap, čo meral asi meter deväťdeiat, jej však pred výdychom zrúkol rovno do ucha:
„Slečna a ja vás úpenlivo prosím iba lístok k ušnému,“ strojček z ucha mu vypadol a ako rozložené lego sa ocitol na podlahe.
„Aký krásny deň,“ pomyslela si King Kong a svižne sa otočila na päte. V podlahe ostala jamka ako na guľky. Do tretice všetko dobré. Pani s jednou vráskou čele, akoby vyrástla zo zeme a od sestričky ju delili nanometre.
„Drahá moja, ja iba ku kožnému.“ Na podlahe sa objavila ďalšia jamka. Napätie v čakárni sa dalo krájať a výrazne k tomu prispel aj nedostatok kyslíka.
„No akurát,“ pomysleli si traja najbližsie sediaci pre dverách ambulancie a vo vreckách zvierali otváracie nožíky. „Každý somár nás predbehne. Ešte raz a zasiahneme,“ snovali ľúte plány.
Súčasne sa otvorili vchodové i sestričkine dvere. Vošla veľmi sympatická osoba , ktorá netúžila po ničom inom, iba spraviť taký, ba ešte lepší rozhovor, ako robí ten insekt...instan... investigatívny mladý . Pohľady sa im stretli.
„Á, to ste vy,“ zahuhňala okúňavo tá z Kramárov. „Poďte ďalej,“ pani doktorka vás už očakáva,“ zaonačila. Zrazu pred tou veľmi sympatickou osobou povstal múr.
“Stoj!“ skaly trikrát zvolali, vlastne prví traja pacienti vyskočili z lavičky a začali kričat na živé raty:
„Čo je to za poriadok, tu predsa nemôže platiť, že poslední budú prví, to až tam a potom, bisťu, všetko vám to tu rozmlátime.“ Pridali sa ďalší a o chvíľu už celá čakáreň šantila ako v Holywoode. Sestrička sa zapriečila medzi zárubňu a nemohla ani von ani dnu. Iba pišťala tenkým hláskom, ktorý sa k jej veľkému telu vôbec nehodil. Po čase zistila, že to nepiští ona, ale že jej zvoní mobil. Doktorka jej odkázala, že nech sa nefláka a pošle ďalšieho pacienta, lebo ju naskutku prepustí. Nastal skrat a pod veľkým telom sa razom spravila mláčka.
Iba jeden pán v sivom plášti sedel a nezapojil sa do ťaženia. Hrubé rámy na okuliaroch mu sotva bolo vidno spoza zápisnika a keď ho už celý zapísal, zreval: „V mene zákona, posadajte si! Som tajný agent z ministerstva zdravotníctva, volám sa Valent Ivanovič a dohliadam, ako sa dodržiava nový zákon o výmenných lístkoch.“ Na to, že aj so sivým plášťom mal slabých 50 kíl, hlas mal zrelý, silný a rázny. Kričal totiž do megafónu. Ľudia sa prestali biť. O chvíľu prišiel Anton a nebol to chlap. Všetkých posadili a odviezli na policajnú stanicu. Tá sympatická pani vytiahla mikrofón a konečne mohla urobiť svoj prvý rozhovor na blog. Bola spokojná. Určite to bude bomba a ten mladý môže ticho závidieť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Ak vláda dovtedy dožije, jesenný lockdown jej zlomí väz (týždeň podľa Schutza)

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


Už ste čítali?