reklama

Nech žije 8. máj (2)

Sa ten čas riadne rozbehol. Nie a nie sa zadýchať. Koťuha, naberá na obrátkach. Takto pred rokom sme spomínali na koniec druhej svetovej vojny a už zemeguľa stihla obehnúť dookola svoju vymeranú trasu. Ani som nemala v pláne písať o druhej svetovej, ale...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (96)

Zaujal ma jeden článok v českom denníku. Zaujal nie je to pravé slovo. On ma ohúril, omráčil, nemôžem ho dostať z hlavy. 5. mája 1945 vypuklo Pražské povstanie českého ľudu. Tak sme sa to voľakedy učili na hodinách dejepisu. Neviem, ako sa o tomto povstaní učí dnešná generácia žiakov. Začalo povstanie a hrdinský ľud barikádami i vlastným telom otvorene bojoval proti okupantom. Ibaže... Ibaže jedno sa píše v učebniciach a iné sa dialo v skutočnosti. Pani Helena Dvořáčková sa po 65 rokoch rozhodla zverejniť dokument, ktorý zachytil utajenú tvár povstania. Povstalci zhromaždili 42 nemeckých civilistov a bez mihnutia oka ich brutálne zavraždili. Okrem streľby, prešli po ich telách nákladným autom, ako po koberci. Ak by náhodou niekto žil, aby ho dorazili. Po pozretí videa som sa nemohla spamätať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aký tvor je vlastne človek? V ríši zvierat platí právo výberu, právo silnejšieho. A medzi ľuďmi, korunou tvorstva? Čo platí, medzi nami? Najnebezpečnejším druhom pre človeka je človek? Viem, vtedy bola vojna, ľuďmi lomcovali onakvejšie emócie. Ale prečo zabíjať ľudí, ktorí s vojnou nemali nič spoločné? Iba preto, že mali príslušnosť k národu? Absurdné! Iba preto, že konečne sa mohla prejaviť moc utláčaných? Ešte absurdnejšie! Hľadám paralely so súčasnosťou, lebo minulosti nerozumiem. Nemôžem uveriť, ale ani súčasnosti nerozumiem. Vykladači Písma hovoria inými jazykmi. Babylón ?!

Minulosť je prezentovaná z rôznych uhlov pohľadu, v ktorých sa utápam. Jediným vodítkom, ktoré mi svieti v mútnych vodách je včerajšie evanjelium apoštola Jána: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." Nemám (asi) lásku. Neviem, či by som toto dokázala: položiť život. Za niekoho, za niečo. Najskôr nie. Tak snímam pomyselný klobúk pred všetkými, ktorí to v dejinách ľudstva dokázali. Nehádzali kamene, nevynášali súdy, ale položili život za niekoho za niečo. Wow.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem, sú ich ticíce tisícov, milióny... nespočetné množstvo. Ja k ním (zatiaľ) nepatrím. Ešte sa trasiem o svoju budúcnosť, o svoju rodinu a v pochabej túžbe, "len aby dobre bolo," tak často robím hlúpe kompromisy.

Viete, z dokumentu, ktorý napriek všetkým nástrahám uchoval "tatínek" pani Heleny Dvořáčkovej, by mi bolo naozaj veľmi dlho zle, ale ak dočítate článok, na ktorý upozorňujem, až do konca, nemôžte v závere nezbadať svedectvo pána Rudolfa Krzáka, ktorému fašisti vyvraždili celú rodinu a ktorý odmietol lynčovať zajatých gestapákov, hoci mu gardisti podávali obušok. Takíto ľudia sú moji hrdinovia a ich meno si určite budem pamätať.

Júlia Hubeňáková - Bianka

Júlia Hubeňáková - Bianka

Bloger 
  • Počet článkov:  352
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Radkova manželka a mama Miša, Veroniky a Raďa. Zoznam autorových rubrík:  Rodinné striebroBakaláriFejtónyPokrútené paragrafyMoje bá-sničkyPolitika a jaReportMoje povedačkyEvanjelium podľa...FotofejtónSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu