Správa ostatných dní ma dorazila úplne. Keby aspoň bola taká, s ktorou človek môže rátať, ale táto podpásovka by zložila aj silnejšie povahy, keď už zložila aj mňa. Teda aspoň si myslím. V našom parlamente budú visieť všetci jej predsedovia. Neomdlievajte, nemám na mysli žiadnu hromadnú popravu. Budú tam visieť ich podobizne. Žiadne fotečky alebo drobná zmienka vtesaná do mramoru, že v rokoch od do bol predsedom Národnej rady SR ten a ten. Kdeže, nie sme trochári. Obraz, vážení. Umelecké diela už sú "ozdobou" historickej budovy tejto našej národnej ustanovizne. Obraz vyhotovený podľa fotografie. Čosi také prislúcha snáď insitným umelcom. Prisámvačku, byť predsedom NR SR čo i len mesiac, nedovolím, aby tam niekto vyvesil môj obraz. A naši bývalí sa vytešujú. Neviem, či všetci, aby som niekoho neurazila. Za štyri roky predsedovania takáto pocta. V 21. storočí, kde na pár klikov do klávesnice sa dozviete aj to, ako sa dá získať zdravý rozum, si zopár našich služobníkov myslí, že žijú v stredoveku. Akosi priveľa vecí robíme akoby z opačného konca.
Že vraj v Európe existuje podobná tradícia a predsedovia národných parlamentov sa nechávajú zvečniť namaľovaním podobizní. Viem si predstaviť, že podobná tradícia môže v pár štátoch s dlhšou históriou existovať. Tipujem, že skôr pôjde o monarchie, kde si ctia tradície. Ale na Slovensku, štáte, ktorému ešte stále tečie mlieko po brade, sa mi to zdá vrcholne nevkusné a malomeštiacke.
A keby sa predsa stalo, že raz budem predsedať Národnej rade Slovenskej republiky, nedovolila by som, aby tam po skončení mandátu visel môj obraz. Možno kúsok slamy, ktorá mi trčí z topánok, aspoň by bola sranda.
Veľkosť politika sa podľa mňa nemeria jeho funkciou, či podobizňou. Mimochodom, poniektoré mi pripadajú ako karikatúry a pre tie mám porozumenie. Len by nesmeli visieť v budove NR SR. Veľkosť politikov sa meria pokorou pred ľuďmi, ktorí im dali mandát a vernosťou ideálom, pre ktoré ten mandát dostali.