Ani nie pred mesiacom mu zomrel brat. Obaja alkoholici, ženy aj deti ich opustili, ostali žiť vo veľkom rodinnom dome. Prvý sa už prepil až tam. Otázka, akú bude mať sused večeru, visela dlho vo vzduchu. Len ju vysloviť. Čím viac sa približovala šiesta hodina, čo bol začiatok večere, tým bola nástojčivejšia. Keby som vedela, že sused bude triezvy, pozvali by sme ho k stolu. Ale ak nebude? Nechceli by sme mať pri štedrovečernom stole napitého stolovníka. Napokon sme to vyriešili kompromisom. Do jednej misky som naložila zemiakový šalát, kapra i lososa, do druhej rybaciu polievku - najlepšiu na svete, do vrecúška zopár koláčikov. Dcéra sa podujala, že mu to odnesie. Po chvíľke sa vrátila.
„Ujo bol veľmi prekvapený," povedala. „Najprv nevedel, čo sa deje, iba stál vo dverách a po chvíli pekne poďakoval a poprial nám všetkým požehnané sviatky. Bol zaskočený. Potešil sa. A bol triezvy. Mami, ako by som to..., stretla som Ježiša." Uff! Vyhŕkli mi slzy. Mali sme ho pozvať.
V nedeľu sme sa vracali z kostola. Sused zavolal na manžela. Iste chce vrátiť prázdne misky, pomyslela som si. Skoro som trafila. Manžel prišiel do kuchyne s oboma miskami, ktoré boli až povrch naložené zabíjačkovou kapustou. Ešte stále sa neviem z toho spamätať. Evanjeliové podobenstvá sa mi veľmi páčia, ale keď sa ich podarí prežiť takpovediac on line, vtedy je to o to uchopiteľnejšie, zrozumiteľnejšie. Viete, lebo my sme dali z prebytku, ale sused nám dal všetko čo mal.
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." Mk 12, 41-44.
Tomáš, drž sa!