Keď pred časom odvolal pápež z postu jedného slovenského arcibiskupa, prekvapilo ma, koľko ľudí protestovalo. Mnohí takí, ktorí ho osobne poznali, ale väčšina tých, ktorí ani nemali predstavu o tom, čo sa vlastne stalo. Tí protestovali takpovediac zo zásady. Bola príležitosť, tak ju využili. Osobne som odvolaného pána arcibiskupa nepoznala, jeho rehoľa mi je však veľmi blízka a to nielen srdcom, ale aj geograficky. Bolelo to. Nezovrela by som však päsť proti pápežovi. Nezovrela.
Dni plynuli a kauza, ako to už býva zvykom, zapadla virtuálnym prachom. Vyvstalo však čosi nové. Naši vierozvestovia by už nemali byť svätci, iba obyčajní Cyril a Metod. Dnes som konečne zaregistrovala postoj katolíckeho kňaza (aká radosť, že som ho osobne stretla), ktorý to povedal nahlas a hlavne, oveľa lepšie, ako by som to dokázala ja. A ešte niečo, ja som vtedy na Velehrade osobne bola a poviem vám. ani zďaleka to v tom Mirovom článku nie je vystihnuté. Bolo to úplne jednoznačné, prenikavé, ako keď spakruky dáte alebo dostanete facku. (Naozaj to neviem lepšie vyjadriť.)
Kresťania Slovenska, kde ste? Kradnú nám našu identitu a my, kde sme? Nezahanbuje vás to ani trochu? Naozaj nie?
(Predsa, ešte niečo: naozaj ide v tomto prípade iba o kresťanov?)
