My, žijúci na dedine, sme si povedali, že si aspoň vajíčka dochováme, vlastne dopestujeme. Dopestujeme? Riadna sprostosť. Že si aspoň vajíčka zabezpečíme z vlastného chovu. Z vlastného chovu? Ešte väčšia sprostosť. Dedinčania asi vedia, čo chcem povedať, ale čo tí z veľkomiest? Hádam si len nepomyslia, že my znášame vajcia? Veď by sme aj neboli proti, ale... Keby nebolo to ale. Asi sa z toho nevymotám. Správne sa predsa hovorí, že keby nebolo to keby a nie, keby nebolo to ale. O čom to vlastne píšem? Aha, o vajciach. Presnejšie o slepačích vajciach, ktoré sme sa rozhodli zabezpečiť si z vlastného slepačieho chovu. Juuuj, či sa teším, ako krásne som z toho vykorčuľovala. Už aj v ďalekej Bratislave, až hen na Tabakovej pochopia, že sme si zadovážili normálne sliepky, nosnice, ktoré mali byť zdrojom nášho šťastia. Pod slovom šťastie rozumej bohatstvo i zdravú poživeň. A teraz príde správne použitie výrazu "keby": Všetko by bolo OK, keby nebolo to keby.
My sme nechceli zvaliť vinu na Brusel, ako to tvrdí pán Javorský. Krivé uhorky veselo pestujeme a: chutia nám. My sme sa rozhodli, že si kúpime sliepky. Živé, mládky, také krv a mlieko. Aj sme kúpili. Sedem (číslom 7) lenghorniek a k ním jedného parťáka, aby neboli veľmi rozkekešené.
Javorský tvrdí, že zelenší život niečo stojí. Cha, cha, cha (citoslovce drzého a posmešného smiechu). Že sme za sliepky zaplatili, to som nebrala ako investíciu. Veď raz, verím, raz budeme chlípať domácu slepačiu polievku, s domácimi rezancami spravenými práve z vajec, ktoré si (vlastne nám) zniesli. Ale že sme im postavili kurník. Kurník šopa, to by ste mali vidieť. Priznávam, množné číslo v slove postavili, som použila z úcty k môjmu drahému manželovi, ktorému odvtedy vykám. Ale k veci. Kurník je vo vzduchu, v ňom sú tri (číslom 3) kadibudky na znášanie vajec. Náprotivok tvoria bidielka. Pod kurníkom je tráva a tráva je ešte aj (cca) 3 metre do dĺžky a meter a pol do šírky, čo je celkom dosť veľa metrov štvorcových. A to všetko krát nekonečno, lebo náš kurník je na kolesách a čo chvíľa sme ho do neskorej jesene presúvali na zelené pastviská.
Toto je naozaj smiech cez slzy. Viete prečo? Lebo pán Javorský tvrdí, že sliepkam treba pripraviť lepší život. Neverte mu ani slovo. Naše sliepky sa majú ako milionári v Las Vegas. Pokým nemali bidielka, pašu, korýtko s pieskom, tri kŕmidlá a nepremokavú strechu nad hlavou, mali sme vajec ako partizáni granátov. Ušlo sa z nich mojej sestre, tete, kmotre, kolegyni Aničke Murínovej, ktorá mi za ne poctivo zaplatila a ešte mnohým ďalším dobrým ľuďom. No odkedy sme pristúpili na pravidlá, ktoré nám diktuje Brusel, naše sliepky sa zaťali. Je to hanba, čo teraz napíšem, ale aj my už v našej Jednote kupujeme vajíčka A pochybujem, že ekologické.
Začínam tušiť, že podobne ako milionári v Las Vegas zlaté vajcia radšej zbierajú, ako znášajú, podobne sa začínajú správať aj naše sliepky. Dočista spanšteli.
Ale na tú slepačiu ste všetci pozvaní.
